Milan Krajčovič, jáchymovský väzeň: Tú cestu som si vybral sám
Release Date: 11/24/2022
Tomáš Lang: Obete holokaustu sú obeťami hromadnej vraždy civilného obyvateľstva (Príbehy 20. storočia)
Príbehy 20. storočia
Tomáš Lang osirel počas druhej svetovej vojny. Kým otec zomrel na východnom fronte v ruskom zajatí, život mamičky sa skončil počas pochodu smrti. Prejavy antisemitizmu ho sprevádzali aj v povojnovom období. Napriek tomu, že vyštudoval technický smer, dlhodobo sa vo svojej knižnej tvorbe venuje práve holokaustu a antisemitizmu.
info_outline
Katarína Šimončičová: Ľudia by sa naozaj nemali báť (Príbehy 20. storočia)
Príbehy 20. storočia
Katarína Šimončičová sa k ochrane prírody dostala vďaka náhodnej zmienke o existencii skupiny ochranárskych aktivistov združených v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny. V máji 1982 sa stala jeho aktívnou členkou a bola i pri tom, keď sa v novembri 1989 práve v tomto prostredí sformovalo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu. Za svoje zásluhy pri ochrane prírody, monitorovaní výrubov stromov i angažovaniu sa v komunálnej politike získala v roku 2013 ocenenie Biela vrana.
info_outline
Danielle Vago: 22. augusta sme sa mali vrátiť a 21. prišli Rusi. Domov sme sa nevrátili
Príbehy 20. storočia
Danielle Vago sa narodila tesne po vojne, ale osud jej rodiny holokaust kruto poznamenal. Nielen preto, že niektorí príbuzní zahynuli, ale rodičia v strachu o svoje dcéry úplne vymazali svoju židovskú identitu a žili stále v strachu a úzkosti. Vymazanie židovstva však nepomohlo a v období v 50. rokov mal jej otec aj tak problémy. Mladučká Dana trávila s kamarátkou leto v zahraničí, keď prišli v auguste 1968 okupanti. Tým sa jej príbeh v podstate len začína.
info_outline
Sloboda nie je happy end!: ako pripraviť úspešnú kampaň?
Príbehy 20. storočia
Užitočné aktivity vznikajú aj vďaka darcom. Startlab bol donedávna na Slovensku jedinou platformou, kde ste mohli vďaka crowdfundingovým kampaniam spojiť ľudí, aby vám pomohli pri realizovaní rôznych aktivít, projektov. O tom ako pripraviť úspešnú kampaň na Startlabe sme sa rozprávali so Zuzanou Zaťovič, ktorá Startlab vedie a s hercom, Petrom Tilajčíkom, ktorý už má niekoľko úspešných kampaní za sebou. Prácu Post Bellum môžete podporiť na tomto linku
info_outline
Ernest Stredňanský: Najvyššou výsadou človeka je sloboda (Príbehy 20. storočia)
Príbehy 20. storočia
Vyštudoval herectvo na konzervatóriu v Bratislave. Pôsobil vo viacerých slovenských divadlách, v Československej televízii režíroval slávne „televízne pondelky“. Pracoval v Rádiu Slobodná Európa v Mníchove a neskôr v Hlase Ameriky v USA. Je držiteľom ceny Emmy. Pre Ernesta Stredňanského bola najväčšou životnou traumou okupácia v roku 1968 a najvyššou hodnotou sloboda.
info_outline
Gila Fatran: Bombardovanie jej zachránilo život
Príbehy 20. storočia
Izraelská historička Gila Fatran sa zaoberá holokaustom na Slovensku. Súčasťou jej práce je dokumentácia procesu postupného vyhladzovania Židov. Je tiež členkou komisie pamätníka Jad Vašem, ktorá udeľuje čestný titul Spravodlivý medzi národmi ľuďom, ktorí Židom pomáhali. Počas vojny na Slovensku spoznala oboje na vlastnej koži - s rodinou a neskôr sama sa skrývala, aby sa vyhla istej smrti, a prežiť sa jej podarilo aj vďaka pomoci cudzích ľudí.
info_outline
Hilda Svátková: Vrátiť sa z Palestíny bolo najhoršie rozhodnutie mojich rodičov
Príbehy 20. storočia
Hilda Svátková sa narodila v Avive ako Tehila Steinbergerová. V roku 1938 sa s rodičmi na naliehanie rodiny vrátili na Slovensko do Michaloviec. Pred transportami do koncentračného tábora od 1942 do 1944 jej rodinu chránila výnimka. Po potlačení SNP sa ukrývala s rodinou v bunkri nad Osrblím a po objavení bunkru nemeckými vojskami boli eskortovaní do väznice v Banskej Bystrici, kde len zázrakom prežili a neskončili v jame v Kremničke. Asamozrejme, problémy so židovským pôvodom pokračovali aj po vojne. V podcaste bola použitá aj budba skupiny Mojše Band ....
info_outline
Judita Stavrovská: Ako novorodeniatko zachránila život svojim rodičom
Príbehy 20. storočia
Judita Felediová sa narodila do židovskej rodiny a to ich malo stáť život. Vďaka tomu, že bola ešte úplne malá, sa však vyhli transportu do tábora smrti, aj keď rodičov neminul pracovný tábor v Novákoch, odkiaľ ich vyslobodilo vypuknutie SNP. Potom sa skrývali v horách a vďaka miestnym obyvateľom prežili druhýkrát. Židovský pôvod však nevedeli odpustiť ani komunisti a trpeli ním až do Pražskej jari. Po auguste 1968 s manželom emigrovali do USA. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band
info_outline
Boris Strečanský: Cieľom každého boja nemusí byť výhra
Príbehy 20. storočia
Medzi pamätníkov, ktorých príbehy dokumentuje Post Bellum, patria aj tí, ktorí „robili revolúciu“. Boris Strečanský patrí medzi jej nenápadných, ale o to dôležitejších aktérov. Bol členom koordinačného výboru študentov FiF UK, neskôr sa orientoval na celoslovenský štrajkový výbor študentov. Po revolúcii odišiel vo februári 1990 na štyri mesiace do USA ako študentský vyslanec. Do politiky nikdy nevstúpil, našiel sa v rozvíjaní Vysokoškolskej únie Slovenska. V roku 2002 spoluzaložil významné občianske združenie Centrum pre filantropiu.
info_outline
Sloboda nie je happy end!: bol slovenským brancom, dnes robí v Post Bellum. Sme na dobrej ceste
Príbehy 20. storočia
Keď mal Andrej 15 rokov, dostal sa ku slovenským brancom. Aj vďaka rozhovorom s učiteľom dejepisu na košickom gymnáziu z tejto komunity odišiel. Chcel byť kňazom, ale nakoniec vyštudoval históriu a dnes, po prekonaní vážnej choroby spolupracuje aj s Post Bellum. So Sandrou Polovkovou sa rozprával o skupine brancov, jeho motiváciách byť členom, o jeho odchode, ale aj o vážnej chorobe, ktorú mu iba prednedávnom diagnostikovali. Táto časť relácie Sloboda nie je happy end! bola realizovaná s finančnou podporou predsedu vlády Slovenskej republiky.
info_outlineVypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.
V roku 1948 sa prvýkrát pokúsil o emigráciu. Uväznili ho na dva roky, ale z väzenia ušiel a tentoraz sa mu útek podaril. Prijal ponuku americkej armády, pôsobiacej v Nemecku niekoľkokrát vycestovať a aktualizovať dokumenty v tajných schránkach, za čo mu sľúbili azyl. Konfident, ktorý sa infiltroval k emigrantom, však zariadil, že ich skupinu chytili. Milan Krajčovič strávil trinásť rokov v najťažších pracovných táboroch – len preto, že chcel žiť slobodne.