Ráno Nahlas

Nový ranný podcast spravodajského portálu Aktuality.sk

Sociológ Vašečka: Do ťažkých čias ideme s až ohromujúcou nedôverou. 07/09/2023

Richard Müller: Vnímam sa ako rozprávač príbehov. Ten môj pomaly končí. 07/02/2023

Žime tak, aby sme nepotrebovali ešte aj dovolenku od života, tvrdí psychológ Bednařík (podcast) 06/29/2023

Kollárove facky svedčia o rodovej nerovnosti a akceptácií násilia, tvrdí feministka Jana Cviková 06/28/2023

Kollárove facky svedčia o rodovej nerovnosti a akceptácií násilia, tvrdí feministka Jana Cviková Je dôležité, aby sme nenormalizovali násilie ani vo verejnom priestore, ani v súkromí. Opakovane sa bolestne presviedčame, kam môže viesť šírenie nenávisti a vyhrážky. Politickí predstavitelia si to musia uvedomovať na každom kroku a prijímať štruktúrne opatrenia. Takým opatrením je aj tzv. Istanbulský dohovor, o ktorom sa vedú nezmyselné spory, hovorí na margo fackovej kauzy Borisa Kollára feministka Jana Cviková. A prečo to prezidentka podľa nej v politike vzdáva? Témy ako “Mýtus krásy” či “ambivalentnosť materstva” otvárala už pred tridsiatimi rokmi, na začiatku 90. rokov minulého storočia. Podieľala sa na kampaniach voči domácemu násiliu či sexuálnemu a rodovo podmienenému násiliu. Priniesla k nám, ako prekladateľka a literárna vedkyňa, množstvo kľúčových feministických autoriek a ich texty. Otvárala množstvo tém, ktoré osvetľovali rodovú nerovnosť na Slovensku a je spoluzakladateľkou prvej ponovembrovej feministickej organizácie Aspekt: Jana Cviková. Kam sa dostalo slovenské feministické hnutie za tých 30 rokov a prečo sme ešte stále silne patriarchálna, rodovo doteraz nerovná spoločnosť? Ako to, že napriek množstvu osvety i kampaniam, stále tolerujeme domáce násilie a prečo je, vo svetle sexuálneho násilia i voči deťom, tak dôležitá sexuálna výchova v školách? Prečo v našej politike ešte stále dominujú mačistické vzorce agresivity, potreby dominancie a nepriznania si chyby a ako to, že sa v nej ženy/političky neraz chápu len ako akési formálne alibi? Aká je v téme rodovej rovnosti dôležitý jazyk a ako vplýva tzv. generické maskulínum na vnímanie žien spoločnosťou a prečo si starostlivosť o stroje platovo ceníme viac ako starostlivosť o ľudí? Témy a otázky pre rodovú expertku, prekladateľku a literárnu vedkyňu Janu Cvikovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. /episode/index/show/ranonahlas/id/27310749

Potrebujeme až „imunitnú pilulku“ na ruskú propagandu, tvrdí autor komiksu o vojne na Ukrajine Tomáš Kriššák (RánoNahlas) 06/27/2023

Potrebujeme až „imunitnú pilulku“ na ruskú propagandu, tvrdí autor komiksu o vojne na Ukrajine Tomáš Kriššák (RánoNahlas) Príbeh v sekvencii obrázkov doplnených textom v bublinách. Alebo „grafický román“. Ak bol najprv záležitosťou najmä Západu a Japonska, komiks sa postupne udomácnil - a možno povedať, že sa stále ešte len udomácňuje - aj v našich končinách. A hoci jeho pôvodný názov v sebe skrýva komické obsahy, aktuálne je aj akousi autostrádou pre vážne obsahy s celospoločenským dosahom. A v rukách experta na dezinformácie aj nástrojom na obrazovo-textovo-bublinové obnažovanie. Hosťom podcastu je Tomáš Kriššák, autor komiksu o vojne na Ukrajine Kira a jeho dobrodružstvo s týmto formátom. „Slovensko je dlhodobo pod vplyvom ruských hybridných hrozieb, ruskej propagandy“, vysvetľuje dôvod, prečo pripravil komiks Kira. „Má pôsobiť ako taká imunitná pilulka. Keď si ho prečíta študent, učiteľ, či hocikto iný, mal by vedieť navnímať celý kontext deväťročného konfliktu ruskej agresie na Ukrajine. Mal by navnímať fakty a skutočnosti, ktoré pomôžu kognitívnej mape pre pochopenie toho, o čo ide“, tvrdí. Komiks – jednoduchá forma pre nejednoduché obsahy Formálne sa začiatky komiksu dávajú do osemnásteho storočia a spájajú sa s tlačenými novinami, v ktorých vždy bol vytvorený priestor pre humorný príbeh „sekvencie obrázkov s textom v bublinách“. Predchodcovia sú však ešte staršieho dáta. Biblia pauperum – biblia pre chudobným v stredovekých chrámoch, či egyptské hieroglyfické príbehy. Spája ich jedno: obsahovému posolstvu pomáha obraz doplnený strohým textom. Kriššák vyzdvihuje fakt, že komiks dáva čitateľovi možnosť výberu. „Komiksom môžete len tak preletieť, alebo si vybrať okno, pri ktorom sa chcete zastaviť na ľubovoľný čas. Každé môže byť zdrojom myšlienok a podnetov, ktoré ďalej inšpirujú“, rozpráva. Kira – príbeh Ukrajiny Kriššákov komiks Kira prináša príbeh malého ukrajinského dievčatka Kira. Proruskí ozbrojenci jej zabili mamu, ktorá sa vzoprela ich rabovaniu. Keď Kira dospela, stala sa zdravotníčkou, aby pomáhala obetiam Putinovej agresie. Jej príbeh sa však spája s malou holanďankou Terezkou zo zostreleného dopravného lietadla nad Ukrajinou a inou Kirou, ktorá dostala meno práve po nej, keďže ako zdravotníčka pomohla jej matke pri pôrode. Ich príbehy spája malá plyšová opička. Podľa Tomáša Kriššáka je však Kira príbehom samotnej Ukrajiny. Krajiny, ktorú si chce násilne podmaniť Vladimír Putin. „Robí to pritom nielen násilím, ale aj dezinformáciami“, tvrdí. A tie Kira demaskuje. Demokracia nie je samozrejmosť „Demokracia nie je samozrejmosť. Je výsledkom konštantnej práce, až sebaobety človeka. Toho, že robí niečo pre svoje spoločenstvo“, tvrdí expert na informačnú bezpečnosť. Príkladom môže byť podľa Tomáš Kriššáka kontrast rokov 1918 a 1939. Prvý predstavuje vznik Československa a uvedenia demokracie do našich končín, druhý jej koniec vyhlásením Slovenského štátu ako satelitného štátu fašistického Nemecka. „Prvý dotyk demokracie s našimi končinami prežil len dve dekády“, upozorňuje Kriššák. V kontexte septembrových predčasných volieb hovorí až o „horore“ a obave zo straty slobody pre svoju generáciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. /episode/index/show/ranonahlas/id/27288300

Sociologička Gyarfášová: Kúpe auta venujeme viac pozornosti ako politickým programom (Ráno Nahlas) 06/26/2023

Sociologička Gyarfášová: Kúpe auta venujeme viac pozornosti ako politickým programom (Ráno Nahlas) Étos politického spasiteľa nie je absolútne namieste, prenášame ním iba vlastnú zodpovednosť za naše správanie na vyvoleného politika, hovorí na margo rozhodnutia prezidentky už viac nekandidovať sociologička Oľga Gyarfášová. Čo teda od politikov očakávame a prečo si opakovane volíme politikov, ktorí nás už sklamali a prečo sme tak dôverčiví k politikom? Rozhodnutie hlavy štátu Zuzany Čaputovej opätovne nekandidovať na post prezidenta vyvolalo v spoločnosti búrlivé reakcie a otvorilo diskusiu aj o tom, čo to vlastne politika je a či ju máme chápať ako akúsi obetu v prospech vlasti či spoločnosti a to i za cenu zdravia či rodiny alebo je výkon verejnej moci len akýmsi remeslom, na ktoré si spoločnosť najíma tých najkompetentnejších z nás a po uplynutí mandátu majú politici právo na svoj vlastný život. Téma je však hlbšia, a znie: Odráža aktuálny stav slovenskej politiky skutočne a verne našu spoločnosť, jej nálady a najmä problémy? Alebo sa z našej politiky stal akýsi odtrhnutý vagón uháňajúci po vlastných virtuálnych koľajniciach poháňaných virtuálnou realitou a honbou za väčšinovou, ale čoraz viac tekutejšou a premenlivejšou, verejnou mienkou? Prečo si teda opätovne volíme politikov, ktorí nás už v plnení svojich sľubov podviedli a sklamali tak očakávania voličov? Koho dnes reprezentuje politická scéna a ako je vlastne prepojená so skutočnou realitou, našou spoločnosťou a jej problémami? Ako si vyberáme tých, ktorí nás budú viesť a reprezentovať vo verejnom živote a prečo tomu neraz nevenujeme ani toľko pozornosti ako kúpe auta či podpisu hypotéky? No a napokon, ako nájsť spoločenský konsenzus v pasci narastajúcej nedôvery medzi nami? Témy a otázky pre sociologičku z Univerzity Komenského Oľgu Gyarfášovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. /episode/index/show/ranonahlas/id/27278475

Prigožinova vzbura je začiatkom Putinovho konca, tvrdí obranný analytik Matej Kandrík (Ráno Nahlas) 06/25/2023

Rusov na Slovensku monitorujeme slabo. Robia aj to, čo im inde nedovolili (Ráno Nahlas) 06/23/2023

Prezidentka končí. Rozhodla o tom "vláda davu"? Téma pre Vašečku a Soltesza (Ráno Nahlas) 06/21/2023

Prezidentka končí. Rozhodla o tom "vláda davu"? Téma pre Vašečku a Soltesza (Ráno Nahlas) Je prezidentka jediná politička, ktorá sa dokáže postaviť Ficovi či fašistom? No nie je. Nevyrábajme kult osobnosti, hovorí na margo rozhodnutia hlavy štátu už viac nekandidovať sociológ Michal Vašečka. Je prodemokratické spektrum natoľko zakomplexované, že neverí, že sa tu nájde aspoň jeden kandidát, ktorý by mohol byť normálnym a dôstojným prezidentom? Dopĺňa ho politický komentátor Arpád Soltész. Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila svoje rozhodnutie, že už nebude kandidovať v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Dôvodom má byť nedostatok síl a energie na ďalší 5 ročný prezidentský mandát. Čo sa skrýva za týmto vysvetlením a aký to bude mať dosah na prebiehajúcu predvolebnú kampaň? Aké zrkadlo našej rozhádanej, testosterónom naplnenej a mimoriadne spolarizovanej politike prezidentka nastavila a nepovzbudí to k ešte agresívnejším útokom voči politickým oponentom? Má politik s vysokou dôverou verejnosti povinnosť zotrvať v politike alebo naopak, je jeho výlučným a osobným právom, zvážiť svoje sily a ak cíti, že ich nemá dosť, má právo z politiky odísť? A ako vyzerali 4 roky prezidentského mandátu Zuzany Čaputovej a akú stopu do našej politiky i spoločnosti stihla vtlačiť? “My sme v niečom úplným neštandardom: Kto do teba kameňom, my do neho tromi a ešte železnou tyčou po hlave a do tohoto prezidentka ísť nechcela. Tu by som sa preto zamyslel nad tým, či ľudia, ktorí sa tu, v strednej Európe, nechcú postaviť zlu, že či by mali ísť do politiky. Naša tradícia totiž je, že zlu sa treba aktívne postaviť, a to veľmi nemilosrdne. A toto prezidentka nechcela urobiť.” Hovorí o rozhodnutí Zuzany Čaputovej sociológ Michal Vašečka. Toto rozhodnutie, rovnako ako Arpád Soltész, však považuje za legitímne, ľudsky pochopiteľné i férové voči voličom. Počúvate Ráno Nahlas, dnes o rozhodnutí prezidentky a to so sociológom Michalom Vašečkom a politickým komentátorom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. /episode/index/show/ranonahlas/id/27228135

Naše školstvo je veľmi segregované. Začína to už v škôlkach, hovorí analytik Rehúš (Ráno Nahlas) 06/20/2023

Naše školstvo je veľmi segregované. Začína to už v škôlkach, hovorí analytik Rehúš (Ráno Nahlas) Ak pätina štvrtákov nerozumie textu, tak je evidentné, že nejde len o deti z marginalizovaných skupín či deti z chudobných rodín, hovorí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Prepojenosť zlých výsledkov so socioekonomickým statusom je však podľa neho stále veľká a naše školstvo až príliš konzervuje deti v prostredí, z ktorého pochádzajú. Čo sa teda reálne podarilo dvom exministrom školstva? Segregácia, to je slovo, ktoré by sme mali dnes poznať už iba z učebníc dejepisu. Žiaľ, je to niečo, s čím sa dnes a denne stretávajú naše vlastné deti. A nie je to len kvôli farbe pokožky, rase či etniku, ale deje sa to i kvôli majetkový pomerom ich rodičov a chudobe, v ktorej mnohé slovenské deti doteraz u nás vyrastajú. Jedným z kľúčov, ako tieto rozdiely stierať a spoločnosť čoraz viac integrovať, by malo byť vzdelávanie. Náš vzdelávací systém je však veľmi segregovaný a tak vzdelávanie našich detí beží po doslova paralelných linkách. No a začína to už v škôlkach aby to potom pokračovalo vo všemožných súkromných školách, elitných gymnáziách. Veľmi závisí od sociálno ekonomickej situácie rodín kde ich dieťa skončí a kam ho dajú študovať. Problémom je, že lepšie situovaní rodičia si dokážu zabezpečiť pre svoje deti, ktoré má nejakú vyššiu kvalitu, ale čo potom tí ostatní, hovorí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Navyše, náš vzdelávací systém je sociálne veľmi rigídny a deťom príliš neumožňuje prerásť sociálny status ich vlastných rodičov. Inak povedané, slovenské školstvo konzervuje deti v sociálno ekonomickom statuse, z ktorého pochádzajú a do ktorého sa tak, napriek snahe i dobrým výsledkom, až príliš často musia vrátiť. A ako to, že ešte aj dnes, v roku 2023 nás musí európska komisia žalovať za segregáciu rómskych žiakov a prečo tieto deti nepovažujeme takpovediac za “naše deti”, ktoré si zaslúžia rovnosť šancí? A čo je príčinou toho, že pätina štvrtákov nerozumie predloženému textu, čo môžeme očakávať od vzdelávania detí s takto nízkou úrovňou čitateľskej gramotnosti a ako im vieme pomôcť, aby sa potom nestratili v čoraz viac zložitejšom svete? Štát v minulom roku vyčlenil na školské učebnice menej ako 10 miliónov. Prváčikom tak vychádza na učebnice 15 eur, vyšším ročníkom Základnej školy len 7,50, no a na stredné školy sa ujde ešte menej, iba 6 eur. Výsledkom tak môže byť ďalšia žiadosť, s ktorou sa školy budú musieť obrátiť na rodičov, aby vzdelávanie svojich detí podporili z vlastného vrecka. Je teda ešte vzdelávanie bezplatné alebo sa stalo iba akýmsi figovým listom maskujúcim dlhodobý nezáujem politických elít o naše deti a ich vzdelanie? A prečo nám takmer pätina najšikovnejších maturantov uteká študovať do zahraničia a ako tento “odliv mozgov” zastaviť? A ako obstáli exministri po voľbách 2020 a čo sa vlastne v školstve podarilo za uplynulé tri roky? Témy a otázky pre Michala Rehúša z Centra vzdelávacích analýz. Počúvate Rán Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje braňo Dobšinský. /episode/index/show/ranonahlas/id/27203322

Šéf Pohody Kaščák: Témou budú aj voľby. Chceme, aby mohol existovať slobodný festival (Ráno Nahlas) 06/19/2023

Ako čítať prieskumy verejnej mienky: Informujú alebo ovplyvňujú? Odpovie Jakub Hankovský z Ipsosu (RánoNahlas) 06/18/2023

Ako čítať prieskumy verejnej mienky: Informujú alebo ovplyvňujú? Odpovie Jakub Hankovský z Ipsosu (RánoNahlas) Len informujú? Či aj ovplyvňujú? Sú naozaj obrazom spoločnosti, či len malým výrezom, ktorý v skutočnosti celok deformuje? A nakoľko sa v nich odrážajú záujmy tých, čo si ich platia? Prieskumy verejnej mienky. S blížiacimi sa parlamentnými voľbami ich dôležitosť stúpa. Ako ich čítať a nakoľko sa na ne spoliehať? A aký je rozdiel medzi prieskumom verejnej mienky či volebným modelom? Téma pre Jakuba Hankovského z agentúry Ipsos. Problém je už na začiatku: môže mať verejnosť mienku, či názor? Odpovede sa rôznia: od záporných v zmysle, že názor môže mať len jednotlivec, až po líniu, ktorá hovorí o nevyhnutnom zjednodušovaní, aby sme mohli študovať niečo také ako spoločnosť. V tomto zmysle hovorí Jakub Hankovský o „snahe pochopiť zastúpenie rôznych názorov alebo postojov v spoločnosti a rovnako ich rozloženie“. Magická tisícka Prečo sa pri tzv. reprezentatívnych prieskumoch pohybujeme pri čísle tisíc, ktoré zodpovedá veľkosti vzorky respondentov? Jakub Hankovský hovorí o „skúsenostiach desaťročí“ výskumu štatistiky a teórie pravdepodobnosti. Ich výsledkom je záver, že ide o „najlepší pomer medzi cenou a výkonom“. S nárastom skúmanej vzorky totiž podľa neho rastú náklady, no riziko chyby odborne označované za „interval spoľahlivosti“ by sa výrazne „nezmenšilo“. Interval spoľahlivosti je pritom podľa Hankovského „územie“, na ktorom sa so spoľahlivosťou takmer rovnou istote nachádza „realita“, ktorú prieskum hľadá. V podcaste nájdete odpovede aj na ďalšie otázky: - ako sa „meria“ verejná mienka - ktoré prieskumy sú presnejšie – telefonické, online alebo face to face - nakoľko veriť prieskumom? - čo obsahujú prieskumy, ktoré sa na verejnosť nedostanú Podcast pripravil Jaroslav Barborák. /episode/index/show/ranonahlas/id/27184623

Boris Zala: Pre Hlas by bola vláda s Ficom návrat do minulosti a ústup od Sociálnej demokracie. 06/15/2023

Pri extrémoch - aj spoločenských - treba dať na vlastný inštinkt a zdravý rozum, radí expertka na extrémne formy života Musilová (Ráno Nahlas) 06/14/2023

Pri extrémoch - aj spoločenských - treba dať na vlastný inštinkt a zdravý rozum, radí expertka na extrémne formy života Musilová (Ráno Nahlas) Snáď najznámejšia slovenská astrobiologička, ktorá je však viac za hranicami Slovenska ako doma. Jej doménou sú simulované misie, ktoré majú ľudstvo pripraviť na možnosť existencie mimo rodnej planéty Zem. Hovoria o nej aj ako o Žene z Marsu, ktorá paradoxne na tom Marse nikdy nebola. Študuje extrémofily - organizmy, ktoré majú radi extrémy, či v nich dokážu prežívať. Čomu sa od nich naučila a nie je jednou z nich? Michaela Musilová. Podieľala sa na príprave štyridsiatky simulovaných misií na Mars, tridsiatke pritom velila. Vyberala do nich posádky, riešila kritické situácie, aj milostné štvrouholníky. „Čo sa týka tých „romantických“ veci som nastavila pravidlo, že ešte pred odchodom na simulovanú misiu sa musí celá posádka otvorene porozprávať, ako riešiť podobnú situáciu. Každá posádka si to nastavila svojim spôsobom. Boli také, ktoré sa riadili pravidlom zachovať diskrétnosť, no boli aj také, ktoré romantiku nezakrývali“, hovorí Musilová. Dôležité podľa nej je spoločná dohoda na pravidlách. „Ľudia majú na to sa kontrolovať, no dôležitá je spoločná dohoda“, tvrdí. Ako na extrém, a to aj v spoločnosti? „Je potrebné dať na vlastný inštinkt. Ten vám povie, či je osoba dôveryhodná alebo nie. Je potrebné to počúvať, veď sme si ho pestovali celý život“. Otázka, ako na extrém pritom padla v kontexte toho, že Michaela Musilová je vo svojom vedeckom bádaní zameraná na štúdium extrémnych foriem života a čo si práve z toho odniesla. Naviac pri potláčaní extrému v spoločnosti podľa nej pomáha aj odvaha na veci pozerať sa inak, spochybňovať ponúkané verzie. A tiež dať na rady ľudí a informačných zdrojov, ktorým dôverujeme. V podcaste sa dozviete aj o časovom výhľade reálnej misie na Mars, alebo o tom, či budú lístky na ňu jednosmerné. Rovnako o programoch osídľovania Mesiaca. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. /episode/index/show/ranonahlas/id/27147951

Svet je dnes strašne malá dedinka, my všetci sme už susedia, hovorí režisér Mano Khalil 06/13/2023

Politológ Štefančík: Mám dilemu, či je Fico politický suterén, alebo len hrá o hlasy extrémistov (Ráno Nahlas) 06/12/2023

Politológ Štefančík: Mám dilemu, či je Fico politický suterén, alebo len hrá o hlasy extrémistov (Ráno Nahlas) „Smer s Hlasom bojujú o rovnakého voliča, ide o konkurentov. Smer je pre Hlas hlavným súperom“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Neznamená to ale podľa neho, že by za určitých okolností nedokázali spolu vládnuť. Po minulom piatku je to oficiálne: Slovensko bude mať parlamentné voľby s prívlastkom predčasné. A oficiálny je už aj termín: 30. september. Zoficiálnila sa tak aj predvolebná kampaň, ktorú tu zažívame už od jari. Na pomyselnom atleticko-politickom okruhu sú tak už vytvorené skupinky – čelo tvoria silnejúci Smer, odhodlaný Hlas, zatiaľ isté PS. Za nimi s miernym odstupom Republika v drese, ktorý má vytvárať zdanie demokratična. A potom tlačenica okolo nominačnej päť percentnej hranice, v ktorej sa tiesnia Sme rodina, KDH, OľaNO a Sas. Za zmienku však stojí aj dobiehajúca SNS. A Demokrati, Modrí, Aliancia a ďalší, ktorí sa trápia. Sme v predvolebnom nástupe na finiš. „Z toho, ako sa Peter Pellegrini prezentuje, ako hľadá iné možnosti, viem si predstaviť, že o Smere uvažuje len ako o poslednej možnosti, ktorá bude realizovateľná len v prípade, keď sa mu nepodarí vyrokovať spoluprácu so stredopravicovými politickými stranami“, tvrdí Radoslav Štefančík. Politológ však vidí problém v tom, že strany na stred od prava sa k možnej spolupráci s Hlasom priznávajú len ťažko. Mali by si však podľa neho uvedomiť realitu, že ak by odmietli spoluprácu s Hlasom na pôdoryse novej vlády, Peter Pellegrini by sa obrátil tam, kde sa mu doslova núkajú. „Vidíme, ako Robert Fico otvára náruč. A ak jeden náruč otvára a iní ju zatvárajú, vieme, kde môže Pellegrini skončiť“, ilustruje politológ. Radoslav Štefančík pripúšťa aj možnosť, že Robert Fico by dokázal pre vládnu spoluprácu s Hlasom Pellegrinimu ponúknuť rovno premiérsky post. „Sám Fico si ho nárokovať nebude, ak by náhodou Smer vyhral voľby. A v tom vidím aj odkaz pre pravicové strany. Že treba zobrať Hlas na milosť a začať o ňom uvažovať ako o možnom partnerovi po týchto voľbách“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. /episode/index/show/ranonahlas/id/27118713

Marcel Zajac: Démonizácia Sorosa je snaha politikov ako ospravedlniť vlastné neúspechy 06/11/2023

Marcel Zajac: Démonizácia Sorosa je snaha politikov ako ospravedlniť vlastné neúspechy Prečo sa pozeráme na politické mimovládky tak cez prsty? Ved my sme predsa potomkovia národných buditeľov a aj Štúrovci boli vo svoje dobe akýmisi mimovládkarmi, hovorí šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Podľa neho politika nepatrí len politikom ale občanom a tak legitímne patrí do porfólia mimovládneho sektora. A akú rolu hrá v mimovládnom sektore dnes už mýtický G. Soros? Starostlivosť o umierajúcich, ale aj o deti so špeciálnymi potrebami. Hospice i združenia venujúce sa autistom, ľuďom s downovým syndrómom či vzdelávaniu sociálne vylúčených. Nájdeme tam i rôzne osvetové spolky, všemožné záujmové zruženia a áno, i tie povestné nadácie s poslaním kultivovať občiansku spoločnosť a jej hodnoty. Len v roku 2020 to bolo dohromady vyše 50 tisíc občianskych združení a viac ako dva a pol tisíca neziskoviek poskytujúcich verejnoprospešné služby ako i vyše 3000 cirkevných organizácií či takmer 500 nadácií. Tak toto je náš mimovládny sektor a už len z týchto čísiel jasne vidieť, že redukcia tzv. “NGOčiek” na nejaké sorosovské spiknutie je nielen nepoctivé, ale aj hlboko nepravdivé zjednodušenie. Bez služieb vo verejnom záujme, ktoré vykonávajú mimovládne orgnanizácie si ani neviem predstaviť ako by tento štát vyzeral. Keď ich napríklad v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb či vzdelávania zrušia, kto ich klientov potom zoberie k sebe a kde skončia? To sa pýta predseda Komory mimovládnych organizácií Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcel Zajac. Ako teda naozaj vyzerá svet slovenských mimovládok, čomu všetkému sa venuje, z čoho žije a prečo je úplne legitímne, že mimovládky dostávajú peniaze aj od štátu a venujú sa i politike ako správe vecí verejných? Témy a otázky pre predsedu Komory mimovládnych organizácií Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcela Zajaca. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský /episode/index/show/ranonahlas/id/27109587

Ruskí vojaci kladú míny aj pod hračky. Slováci sa skladajú na odmínovanie (Ráno Nahlas) 06/08/2023

Sociológ: Čím viac detí, tým viac chudoby. Chudoba rodiča často vedie k chudobe detí 06/07/2023

Sociológ: Čím viac detí, tým viac chudoby. Chudoba rodiča často vedie k chudobe detí Keď sa narodíte chudobným rodičom, s veľkou pravdepodobnosťou budete chudobný aj vy. Konzervujeme medzigeneračnú chudobu a máme vysoko selektívny vzdelávaci systém. Stačí zlá adresa či chudobní rodičia a to je vysoká šanca, že napriek snahe či talentu, zostanete chudobní, hovorí pre Ráno Nahlas sociológ Roman Džambazovič. Chudobných je pritom u nás viac ako 600 tisíc. Kde je teda dnes ich hlas? Nemáme politické strany, ktoré by boli hlasom chudobných. Vyhovuje nám udržiavať komunity chudobných, s ktorými sa neráta. Je to pšstrosia politika Sú tu, medzi nami: Naši chodobní. A nie je ich vôbec málo, práve naopak. Dnes je ich tu medzi nami viac ako 600 tisíc. V roku 2021 bol totiž na Slovensku ohrozený príjmovou chudobou každý ôsmy obyvateľ, čo v konkrétnych číslach znamená zhruba 660-tisíc osôb. Najviac sú pritom chudobou ohrozené viacdetné domácnosti, ale patria tam i neúplné domácnosti s deťmi, teda najmä matky samoživiteľky. Ide o viac ako 12 percent našich spoluobčanov, ktorí musia vyžiť s menej ako 424mi eurami na mesiac. Chudoba však nie je len o tom, že nie je čo do hrnca či neschopnosti si zakúriť v spálni. Je to i o nemožnosti ísť na akúkoľvek dovolensku, kúpiť si knihu, zájsť si na koncert či umožniť svojim deťom športovo či kultúrne sa vyžiť. Navyše, je to aj o nesprávnej životospráve, všmožných závislostiach, zlom zdravotnom stave či neblahom prvom dojme alebo čo i len takzvane “zlej adrese”, ktorá následne limituje aj vaše sociálne kontakty či dokonca výber vášho životného partnera. Je to teda o strate kontaktov s väčšinovou spoločnosťou a aj jej problémami. I jej politikou a jej kľúčovými hodnotami. Chudoba sa tak stáva akýmsi nezvoleným “spôsobom života”, teda pomyselným batohom, ktorý sa na Slovensku, a to v až nebývalo vysokej miere, prenáša z generácie na generáciu a našu krajinu hlboko rozdeľuje: Ako sociálne, tak kultúrne, či hodnotovo, a tým pádom aj politicky. Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o fenoméne chudoby a to so sociológom z Univerzity Komenského Romanom Džambazovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský /episode/index/show/ranonahlas/id/27071757

Dôkazy nemáme, no ruská spravodajská operácia by vyzerala presne takto, tvrdí bezpečnostný analytik Breiner (Ráno Nahlas) 06/06/2023

Dnes som politický bezdomovec, tvrdí expremiérka Radičová. Prečo sme tak rozbitá spoločnosť? 06/05/2023

František Mikloško: Je potrebné zabrániť ére Fica. Nemôže zachraňovať štát ten, čo ho priviedol do katastrofy (Ráno Nahlas) 06/04/2023

František Mikloško: Je potrebné zabrániť ére Fica. Nemôže zachraňovať štát ten, čo ho priviedol do katastrofy (Ráno Nahlas) „Viem, že návrat je risk, no pomoc KDH na prahu zvoliteľnosti mi za to stojí“. František Mikloško pred týždňom ohlásil, že bude kandidovať v septembrových voľbách na kandidátke KDH. Prednovembrový člen disentu, ktorý spájal jeho náboženské krídlo s kultúrnym a občianskym. Ponovembrový aktér VPN, neskôr KDH. Šéf parlamentu, ktorý v jeho prostredí pôsobil nepretržite dve dekády. Neskôr viacnásobný prezidentský kandidát, ktorý sa v ostatnom čase doslova našiel v knižnom dokumentovaní minulosti. A najnovšie: po tom, ako sa už raz s KDH rozlúčil - pre nesúhlas s otvorenosťou strany pre vládu s Ficom - teraz ide na jeho volebnú kandidátku. František Mikloško. V podcaste Ráno Nahlas hovorí, že už s návratom do aktívnej politiky nerátal. „Nemyslel som, že ešte pôjdem do politiky, no situácia je teraz vážna“, vysvetľuje svoje rozhodnutie ísť do septembrových predčasných volieb na kandidátke KDH. Impulz v podobe pozvánky prišiel zo strany KDH. „Keď ma KDH oslovilo a ono sa nachádza na hranici zvoliteľnosti, tak som si povedal, že idem do toho. A som si vedomý aj risku, že to nemusí vyjsť, no vnútorná intuícia mi hovorí, že do toho mám ísť“, hovorí Mikloško. Rozhodujúcim pri rozhodovaní bol podľa neho fakt, že kresťanskí demokrati sú na hranici zvoliteľnosti. Keby tomu nebolo tak, o politickom návrate by ani neuvažoval. „Ak prinesiem hlasy, budem rád. Idem do toho s pokorou“, hovorí. „Sme politicky na dne, rozsypali sme sa, ak mám pomenovať slovenskú politickú scénu“ – takto František Mikloško na otázku, ako by pomenoval aktuálnu situáciu na Slovensku, ktorá mu podľa jeho vlastných slov „stojí za risk stratiť všetko“, čo si za polstoročie verejného pôsobenia vybudoval. Nie unesenému štátu, ktorý charakterizuje Fico Hrozná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej podľa Františka Mikloška obnažili fakt, že „Slovensko bolo v bezpečnostnom ohrození“. „Tu hrozilo, že ľudia s kapitálom ovládnu túto krajinu a unesú ju“, vysvetľuje. A ide podľa neho o obdobie, ktoré sa spája práve s vládnutím Roberta Fica. „Je potrebné zabrániť ére Roberta Fica. Po takom vládnutí by sa jednoducho nemali vrátiť, lebo by to krajine prinieslo depresiu“, tvrdí Mikloško. „Mali by dostať dištanc. Nemôžu si nárokovať, že idú zachraňovať Slovensko. Oni ho dostali do katastrofy“, hovorí politik Mikloško. Pôjde KDH s Progresívnym Slovenskom? A je Uhríkova Republika stranou s prívlastkom nekresťanská? Rovnako nevadí, že Peter Pellegrini dve desaťročia ticho prisluhoval Robertovi Ficovi. Aj na tieto otázky zodpovie František Mikloško. „Na KDH sa možno spoľahnúť, tridsať rokov bolo demokratickou silou a je pripravené rokovať o spoločnom postupe strán“. Podľa Františka Mikloška toto je poučenie z doterajšej politickej existencie kresťanských demokratov na Slovensku. Ilustráciou „politickej zodpovednosti“ je podľa Mikloška napríklad fakt, že v roku 1998 dokázali ísť spolu aj s SDĽ, ktorá bola pohrobkom niekdajšej komunistickej strany; či o štyri roky neskôr s liberálnou ANO. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. /episode/index/show/ranonahlas/id/27038109

Politici sa obviňujú z manipulácie volieb. Zatiaľ bez dôkazov. 06/01/2023

Politici sa obviňujú z manipulácie volieb. Zatiaľ bez dôkazov. Strana Demokrati chce podať trestné oznámenie na exministra Kaliňáka a to v súvislosti s jeho výrokmi o údajnej manipulácií referenda o našom vstupe do EÚ. Pre Aktuality to avizoval exminister obrany Jaroslav Naď. “Buď klamal a žiadne falšovanie referenda nebolo alebo porušil zákon tým, že ako minister vnútra nekonal,” tvrdí Naď. SMER SSD zasa bývalú vládu obviňuje z akéhosi probruselského a proNATO sprisahania sa voči opozícií a hovorí o kauze podobnej “Watergate.” Predvolebnou témou sa tak stáva vzájomne obviňovanie sa z údajnej hrozby manipulácie volieb. Prezidentka ako americká agentka, úradnícka vláda z vôle miliardára Sorosa, povolebný Fico ako kat demokracie, kotlebovský démon na eurobankovkách. I toto je Slovensko štyri mesiace pred predčasnými parlamentnými voľbami a človeku sa až žiada, spolu s Járom Cimrmanom, opýtať sa dramatika Čechova: “A není to málo, Antone Pavloviči”? Predvolebná kampaň však vo svojom tempe ani intenzite nepoľavuje a tentoraz sa jej bojiskom stala téma údajných hrozieb z manipulácie volieb. Demokrati z nej obviňujú SMER či našich extrémistov, SMER SSD zasa hovorí o hrozbe nekalej predvolebnej ingerencie zo strany NATA či Bruselu. Je teda Slovensko predmetom hybridnej vojny a majú politici svoje obvinenia podložené reálnymi faktmi? Téma pre exministra obrany Jaroslava Naďa ale svoj komentár pridá aj expremiérka Iveta Radičová. Vytvárame veľkú skupinu občanov, akýchsi “politických bezdomovcov”, ktorí úpenlivo hľadajú komu dať vo voľbách svoju dôveru. Politici riešení sú v defenzíve, ale to neznamená že po nich nie je dopyt no a ten dopyt rastie. I takto hodnotí aktuálnu predvolebnú kampaň bývalá premiérka Iveta Radičová Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský a kolega Marek Biró. /episode/index/show/ranonahlas/id/27013713

Sú zvedaví a tvoriví. Nie je to stratená generácia, hovorí o svojich žiakoch Učiteľ Slovenska 2022 05/31/2023

Dôvera nie je vôbec abstraktná, jej nedostatok nás oberá rovno o peniaze, tvrdí výskumník Gloss (podcast) 05/30/2023

Víťaz Erdogan bude zrejme musieť splácať účty Kremľu, tvrdí expertka na Turecko 05/29/2023

Víťaz Erdogan bude zrejme musieť splácať účty Kremľu, tvrdí expertka na Turecko Prezidentské voľby vyhral podľa očakávaní úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan. Jeho vyše 20 ročná vláda tak bude pokračovať. Ako vyzerali dva týždne kampane? Prečo nedokázal opozičný kandidát Kemal Kilicdaroglu poraziť Erdogana? No a posunie sa Tureckom viac smerom na Západ alebo Východ? V podcaste odpovedá expertka na Turecko a šéfredaktorka portálu Euractiv Lucia Yar. Podľa Yar sa Kilicdaroglu snažil dobehnúť Erdogana, no nedarilo sa mu to. „Prestal robiť mäkkú politiku, ako sme boli zvyknutí. Už nerobil rozhovory zo svojej kuchyne, ale pred bielym plátnom. V jednej časti bil do stola. Mal agresívnejšiu rétoriku, ale už sa mu nedarilo dobehnúť Erdogana," približuje. Lucia Yar tiež v podcaste približuje ekonomickú situáciu v Turecku, ktorá je v súčasnosti problematická. Ak sa podľa nej niečo nezmení - čo zdá sa, prezident Erdogan neplánuje - tak počas zimy ľudia budú bojovať s vysokými účtami. Tayyip Erdogan však sľubuje turecké storočie. Turecká republika totiž oslavuje prvých sto rokoch. „Berie to symbolicky, sľubuje veľké výstavby," približuje analytička. Podľa Yar Turecko čaká ďalší odliv mozgov - 45% Turkov sa plánuje presťahovať a až 75% mladých ľudí by chcelo z krajiny odísť. Náročnejšiu situáciu môžu mať menšiny. Erdogan každého, kto akýmkoľvek spôsobom podporuje kurdskú otázku nazýva teroristom. Dokonca jeho minister vnútra hovoril, že ak zvolia opozíciu, tak ich deti budú teroristi a ešte aj budú gayovia. „Šialená rétorika proti LGBTI+ ľuďom," hovorí v podcaste Lucia Yar. Ako sa môže vyvíjať vzťah Turecka s Ruskom? Pravdepodobne bude musieť Turecko a prezident Erdogan splácať účty. „V posledných týždňoch sme videli, že z Kremľa išli rôzne slová podpory Erdogana. Boli aj finančné injekcia - veľká investícia v jadrovej elektrárni, ktorú stavajú, " približuje analytička na Turecko. Podľa Yar môže byť príležitosťou, ako „splatiť dlh" Rusku napríklad blížiaci summit NATO - a to udržaním Švédska mimo vstupu do Aliancie. Podcast nahrala Denisa Hopková. /episode/index/show/ranonahlas/id/26980413

Na Ukrajine prehliadame Rusov. Môžu za to aj politické hádky, tvrdí šéf Globsecu (RánoNahlas) 05/28/2023

Na Ukrajine prehliadame Rusov. Môžu za to aj politické hádky, tvrdí šéf Globsecu (RánoNahlas) Z Bratislavy sa na tri dni stane akési intelektuálne laboratórium, v ktorom sa bude hľadať odpoveď na jednu z najvážnejších otázok dneška – na Putinovu agresiu proti Ukrajine a na jej možné dosahy. Emanueal Macron, Ursula von der Leyen, Zuzana Čaputová alebo Petr Fiala a Ľudovít Ódor. Ale aj Michail Chodorkovskij či Svetlana Cichanovská. Prezidenti, premiéri, či opoziční lídri Ruska a Bieloruska. Tiež šéfovia diplomacií, generáli, predstavitelia think tankov… Mozgový trust s dosahom na aparáty štátov či medzinárodných organizácii. To všetko je v skratke obranná medzinárodná konferencia Globsec, ktorej osemnásty ročník odštartuje práve dnešný pondelok. Ako môže prispieť k vyriešeniu krvavej vojny tesne za hranicami Slovenska a Európskej únie? Téma pre zakladateľa a prezidenta tohto fóra Róberta Vassa. Globsec 18 ročný „Globsec sme zakladali pred osemnástimi rokmi s cieľom, aby sme priniesli svet do Bratislavy“, spomína Robert Vass na začiatky. Hovorí rovnako o ambícii „dať Slovensku hlas v medzinárodnej diskusii“. „Slovensko je síce malá krajina, no môže prispieť zásadným spôsobom do globálneho diskurzu“, hovorí. Bezpečnosť zoširoka „Bezpečnosť my definujeme široko, hovoríme o kybernetickej, energetickej, hospodárskej bezpečnosti. Dokonca počas pandémie sme zaviedli nový program verejného zdravia. Videli sme totiž ako jedna globálna padnémia môže zásadne ovplyvňovať fungovanie spoločnosti“. Ako na bezprecedentnú nestabilitu? Tohtoročné tématické zamerania konferencie Globsec sa sústredí na prekonanie nestability, akú sme tu podľa Vassa dávno nemali. „Nikdy tá nestabilita či krehkosť nebola väčšia ako teraz“, hovorí. Zásadný narušením rovnaváhy bola Putinova agresia voči Ukrajine. Ak mier tak len spravodlivý Tohtoročná konferencia Globsecu bude hostiť francúzskeho prezidenta Emanueala Macrona, či šéfku európskej komisie Ursulu von der Leyen. Do Bratislavy príde aj generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin. Práve s ním bude na Globsecu diskusia o vojnových zločinoch. „Mier nikdy nebude spravodlivý bez potrestania vojných zločinov“, tvrdí Vass. „Ak by sa tak nestalo, bol by to zlý signál pre všetkých budúcich agresorov“. Dnes sa podľa Vassa aj na Ukrajine bojuje za odmietnutie princípu politiky sfér vplyvu. Slovensko na chvoste podpory Ukrajine Globsce pravidelne mapuje vývoj trendov v postoji k vážnym globálnym trednom. Aktuálne sú to postoje k vojne na Ukrajine či dôvere k inštitúciám. Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine podľa prieskumu Globscecu pripisuje Risku 40 percent ľudí. Je to najmenej z krajín strednej a váchodnej Európy. 34 peccent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina. „Toto je tiež dôsledok politických hádok a chaosu v krajine“, vysvetľuje Vass. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. /episode/index/show/ranonahlas/id/26971560

Názory nemením, menia sa strany okolo. Ja mám svedomie čisté, tvrdí Alojz Hlina. 05/25/2023

Šéf strany Most-Híd Solymos: Gyimesi bol posledná kvapka, má Matovičovský štýl a šíri nenávisť 05/24/2023

Porno je pre deti často prvá skúsenosť so sexualitou. Rodičia sa o sexe s deťmi nerozprávajú, hovorí Lívia Halmkan 05/23/2023

Porno je pre deti často prvá skúsenosť so sexualitou. Rodičia sa o sexe s deťmi nerozprávajú, hovorí Lívia Halmkan Vyzývam všetkých rodičov, predbehnite pornopriemysel! Buďte vy tí prví, ktorí vysvetlia deťom na čo je sex a že je to niečo krásne v živote človeka. Nie je to nič zahanbujúce, ale treba tomu dať nejaké brehy lebo pornografia tomu žiadne brehy nedá, odkazuje šéfka organizácie Tlakový hrniec Lívia Halmkan. Tá varuje, že väčšina detí sa u nás k pornu dostane už vo veku 10 až 11 rokov a mnohé mu doslova prepadnú. Pornografia je vysoko návyková, dokonca oveľa viac ako alkohol. Väčšina detí sa pritom s pornom stretne už vo veku 10 až 11 rokov, hovorí šéfka neziskovej organizácie Tlakový hrnie Lívia Halmkan. Problémom je pritom, podľa nej, nielen vysoké riziko vytvorenia závislosti na pornografii, ale aj to, že častokrát ide o v podstate úplne prvú skúsenosť detí s ľudskou sexualitou. My sa totiž s našimi deťmi až príliš často o sexe vôbec nerozprávame a tému sexuality zbytočne tabuizujeme, popierame či dokonca ju označujeme za hriešnu a nemravnú. Príkladom môže byť aj aktuálna diskusia o novom štátnom vzdelávacom programe, ktorý sa vo verejnom diskurze doslova zredukoval na strašenie o predčasnej sexualizácii detí v školách a údajnej hrozbe akéhosi temného genderu. Na jednej strane tak voláme po plošných zákazoch a na strane druhej nechceme deti o tejto téma ani informovať a vzdelávať. Majú teda naše deti, v tejto tak nesmierne dôležitej ale i citlivej téme, ostať doslova v akomsi informačnom vákuu alebo si zaslúžia našu pozornosť a informácie aj o sexualite? Vieme a chceme sa rozprávať s deťmi o sexualite a patrí táto téma do škôl? A v čom porno ohrozuje zdravý vývoj detí a dá sa prakticky všadeprítomná pornografia nejako scenzurovať či aspoň obmedziť? Témy pre šéfku neziskovej organizácie Tlakový hrniec Líviu Halmkan. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. /episode/index/show/ranonahlas/id/26929128

Ráno Nahlas

TOPICS